Pupočníkovú krv som dala odobrať svojim 2 chlapcom /dvojičkám/ Maťkovi a Miškovi, lebo použitie je možné všade tam, kde je indikovaná autológna transplantácia. U detí sú zadefinované diagnózy, hlavne nádory typické pre detský vek, niektoré hematologické diagnózy, kde sa môže autológna transplantácia použiť. Navyše, dvojčatá sú dvojvaječné, je medzi nimi vysoká pravdepodobnosť zhody, ktorá by im mohla v budúcnosti umožniť použitie pupočníkovej krvi navzájom, v prípade ochorení, u ktorých je žiadúce použiť alogénny transplantát. Kmeňové bunky majú široké spektrum použitia, od zhubných ochorení cez autoimunitné a v blízkej budúcnosti nájdu svoje využitie aj pri regenerácií tkanív, čo predstavuje poistku na celý život.
Tak ako vravím svojím pacientkam, ktoré zvažujú odber, nech si predstavia situáciu, že si zaplatia odber a každý rok budú platiť symbolické “skladné” a nič sa nestane, alebo situáciu, že pupočníkovú krv si odobrať nedajú, dieťa im ochorie na diagnózu, kde by bola indikovaná autológna trasplantácia a nemajú nič. Druhá alternatíva je dosť desivá. Viem, že všetko ohľadom narodenia dieťaťa /u mňa až dvoch naraz/ je nákladná investícia, ale môže zachrániť život.